Čo je to oblak?

Oblak je viditeľná sústava nepatrných častíc vody, ľadu, alebo obidvoch. Sú rozmanité, ale oficiálne ich rozdeľujeme na desať druhov. Vznikajú v rôznych výškach. Ich štruktúra nepozostáva z pary. Para je voda v plynnom skupenstve a je neviditeľná. Oblaky aj hmla majú rovnakú štruktúru, hmlu môžeme považovať za oblak dotýkajúci sa zeme. Preto obidve ich sústavy sú tvorené malinkými kvapôčkami vody, alebo kryštálikmi ľadu, čo je vlastne skondenzovaná para. Skondenzovanú paru môžeme vidieť aj pri varení vody, keď z hrnca vystupuje už skondenzovaná para. Sústava sa stáva viditeľnou prepúšťaním, odrazom a rozptylom svetla. Preto sú oblaky v noci na oblohe nepozorovateľné, ich výskyt môžeme len usudzovať podľa viditeľnosti hviezd. Drobné kvapôčky skondenzovanej pary majú veľmi malé rozmery, mávajú veľkosť od 5 do 20 mikrónov. Pričom jeden mikrón je jedna milióntina metra. Práve táto ich veľkosť zabezpečuje, že oblak neklesá k zemi. Je to podmienené tým, že ich pádová rýchlosť je prakticky zanedbateľná , preto zostávajú v oblaku, na mieste ich vzniku.

Vznik oblakov

Aby oblaky mohli vzniknúť, musí byť určitý stav nasýtenia vzduchu. Vzduch nasáva vodu vo forme neviditeľnej pary, ktorá musí skondenzovať, aby vytvorila zhluky malých kvapôčok. Para sa musí ochladiť, aby mohla skondenzovať, čiže musí vystúpiť dostatočne vysoko, stúpa spolu s teplým vzduchom. Vodná para však skondenzuje iba v prípade, že vzduch obsahuje drobné čiastočky prachu alebo rôznych nečistôt, na ktorých môže skondenzovať. Tento dej prebieha pri teplote, označujúcej rosný bod. Stav nasýtenia sa dá dosiahnuť zvlhčovaním vzduchu, čiže dodávaním vodnej pary, a to napríklad odparovaním už napadaných zrážok, alebo jednoducho odparovaním z riek, jazier a morí, ale dosahuje sa najmä poklesom teploty vzduchu, predovšetkým pri jeho výstupe. Oblaky rozdeľujeme aj podľa mechanizmu ich vzniku. Sú to:

konvektívne oblaky
oblaky turbulentného pôvodu
frontálne oblaky
orografické oblaky

Konvektívne oblaky

Konvekcie sú vertikálne prúdy stúpajúceho vzduchu, ktoré vznikajú následkom nerovnomerného zohrievania od podložia. Najčastejšie vzniká cez deň nad pevninou, za slnečného počasia, potreba slnečného žiarenia. Čiže najskôr vznikajú bubliny, alebo nejaké zhluky teplého vzduchu, ktoré sa snažia dostať vyššie od vrstvy dotýkajúcej sa podložia. Tento chaotický výstup zhlukov teplého vzduchu voláme neusporiadanou konvekciou. Táto neusporiadaná konvekcia sa môže premeniť na silné výstupné prúdy, čo je následkom silne zohriateho podložia. Takéto silné výstupné prúdy často siahajú až po tropopauzu. Týmito prúdmi vznikajú najčastejšie pekné biele kopovité oblaky Cumulus, ktoré sa pri pretrvávajúcich vzostupných prúdoch ďalej vyvíjajú až do búrkových mrakov, nazývaných Cumulonimbus. Aby mohli konvektívne oblaky vzniknúť, musí sa v ovzduší vyskytovať vratká rovnováha, čo je jeden z rovnovážnych stavov atmosféry. Existuje ešte indiferentná a stála rovnováha. Vratká rovnováha sa objavuje v atmosfére, keď je vertikálny gradient (?) väčší ako adiabatický gradient. Gradient je pokles teploty na 100metrov. ? = C°/100m

Čo jednoduchšie znamená, že sa objaví, keď je klesanie teploty s narastajúcou nadmorskou výškou väčšie ako vystupujúce, alebo klesajúce teploty vzduchových hmôt. Vývoju takým konvektývnym oblakom bránia inverzie a izotermie. Takéto oblaky nemôžu vznikať, keď sa inverzia nachádza pod kondenzačnou hladinou. Ak sa inverzia nachádza nad kondenzačnou hladinou, vytvárajú sa len ploské kopovité oblaky, pretože ich vertikálny rast je zastavený touto inverznou vrstvou. Vtedy môžeme pozorovať aj takzvané „roztekanie“. Pri veľmi intenzívnych výstupných prúdoch oblaky môžu pretrhnúť inverznú vrstvu a vystreľujú hore do vyšších vrstiev. Ak je viacej inverzných vrstiev v atmosfére, oblak zväčša získava vrstvovitý tvar.

Turbulentný vznik oblakov

Takýmto spôsobom vznikajú dva druhy oblakov. A to Stratus fractus a Stratus. Stratus sú nízke slohovité oblaky. Vznikajú pod inverziou teploty, ktorá vzniká práve turbulentným pohybom vzduchu. Stratus fractus vznikajú keď je vzduch blízko stavu nasýtenia a keď každé vertikálne premiestnenie vzduchu spôsobuje kondenzáciu. Tieto oblaky vtedy majú beztvarý, potrhaný tvar. Sú znakom zlého počasia.

Frontálne oblaky

Zjednodušene povedané front je plocha, ktorá oddeľuje dve vzduchové hmoty s rozdielnymi vlastnosťami. Existuje teda teplý a studený front. Teplý front je rozhranie plochy, na ktorej sa nasúva teplý vzduch po kline studeného vzduchu. Studený front je klin studeného vzduchu, ktorý vysúva hore teplý vzduch. Oblaky teplého frontu vznikajú pri nasúvaní teplého vzduchu na studený vzduch, pričom sa teplý vzduch adiabaticky ochladzuje. A nad vrstvou rozhrania sa vytvára vrstva vrstevnatých oblakov, ktorá sa obyčajne ťahá až niekoľko sto kilometrov. Väčšinou sa nachádzajú vo výške 8 až 10 kilometrov. Sú to obyčajne oblaky tvorené kryštálikmi ľadu, ktoré sa nazývajú aj riasovitými oblakmi. Medzi riasovité oblaky patria druhy ako Cirrus, Cirrostratus, Altostratus a Nimbostratus. V studenom fronte na kline studeného vzduchu, na ktorý sa nasúva teplý vzduch, sa vytvárajú dva druhy sústav oblakov, ktoré sú priam opakom proti teplému frontu. Prvá sústava je zoskupenie oblakov druhov ako Nimbostratus, Altostratus a Cirrostratus. V druhom druhu studeného frontu sa nachádzajú oblaky ako Cirrocumulus a Altocumulus lenticularis.

Orografické oblaky

Takýto typ oblakov môžeme vidieť napríklad na dovolenke v Tatrách alebo hocikde na horách. Ak na takéto oblaky natrafíme pri túre, býva to dosť nepríjemné. Ale hoci nás na jednej strane kopca zastihne silná oblačnosť, na opačnej strane kopca nemusí byť po oblakoch ani slychu. Príčinou týchto oblakov je adiabatické ochladzovanie vzduchovej hmoty prichádzajúcej s vetrom. Toto ochladzovanie prebieha pri prekonávaní vystúplych prírodných prekážok. Tento výstup vlhkého vzduchu po svahoch ho ochladí až na teplotu rosného bodu, kedy dôjde ku skvapalneniu, čo podporí vznik vrstevnatých oblakov. Tieto oblaky sa teda vytvárajú na náveterných stranách svahov. Na opačnej strane sa nevyskytujú, lebo pri prevalení oblaku cez vrchol na záveternú stranu kopca, vzduch začne klesať dolu a adiabaticky sa ohrievať asi o 1C° za 100 metrov, pričom sa aj jeho vlhkosť začne vzďaľovať od stavu nasýtenia, až sa vysuší. Teda kvapky tvoriace oblak sa postupne vyparujú. Vietor, ktorý to má na svedomí, sa nazýva föhn. Preto takto utvorené oblaky môžeme volať aj „föhnovým múrom“. Ale akým typom vetra je föhn? Föhn je teplý suchý horský vietor, ktorý sa pohybuje veľkou rýchlosťou. Často spôsobuje aj lavíny, alebo požiare. Föhn dosť často býva aj predzvesťou zlého počasia, väčšinou pár nasledujúcich dní býva ďaždivých. Ďalší orografický typ oblakov je šošovkovitý typ ( napríklad: Altocumulus lenticularis). Tieto oblaky sa nachádzajú vo vzduchovej vrstve, ktorá sa prenáša ponad hrebeň vrchu, alebo kopca a na záveternej strane sa začne následne vlniť, začne sa dvíhať a klesať. Práve tieto oblaky vyhľadávajú bezmotoroví letci, ktorí vedia využiť výstupné prúdy a darí sa im dosahovať značných výšok.

Rozdelenie oblakov

Medzinárodné rozdelenie oblakov sa rozdeľuje podľa výšky výskytu a vzhľadom na tvar oblaku, teda jeho vonkajší vzhľad. Keď sa však obyčajný človek pozrie na oblohu, vie tiež čiastočne odhadnúť situáciu vonku. 1. vec čo nám môže naznačiť, napríklad príchod búrky, je sivá až čierna farba mračien, ktorá je značne odlišná od obláčikov bielej farby, ktoré poletujú na oblohe počas pekného letného počasia.

Popis Na internete sme našli takúto malú bizarnosť, ktorá nás zaujala. Takúto krásnu zlatú farbu mali vraj oblaky 2. decembra pri východe slnka nad bavorským mestom Marktoberdorf. V tejto časti Nemecka, nachádzajúcej sa pod Alpami, v takýchto dňoch pod vplyvom teplého vzduchu, kvôli ktorému údajne denné teploty dosahujú až 16 stupňov °C.

Oblaky sa podľa výšky zadeľujú do štyroch skupín a to na nízke, stredné, vysoké a na oblaky vertikálneho vývoja . Celé toto delenie môžeme rozdeliť do troch základných skupín. Stratus (vrstevnaté oblaky), Cumulus (kopovité oblaky) a Cirrus (riasovité oblaky).

Oblaky typu Cirrus vo veľmi suchom vzduchu, ktorý musí stúpať omnoho vyššie, aby sa ochladil a vodná para v ňom sa mohla skondenzovať. Musí stúpať až tak vysoko, kde je teplota tak nízka, že para sa premení skôr na kryštáliky ľadu, ako na drobné kvapky vody. Do tejto skupiny patria oblaky so slovom „cirrus“, alebo „cirro“ v mene, a sú to Cirrus, Cirrocumulus a Cirrostratus.Všetko sú to vysoké oblaky. Väčšinou bývajú ohlásením zlého počasia.

Oblaky patriace do skupiny Stratus vznikajú zo vzduchu, ktorý je veľmi nasýtený vodnými parami, teda obsahuje veľa vody a nemusí stúpať príliš vysoko aby vodná para skondenzovala a vytvorila oblak. Preto sú to obyčajne nízke oblaky. A patria sem Nimbostratus, Sratocumulus, Stratus a Cirrostratus. Všetky majú v mene slovo „stratus“, čo znamená vrstevnatý. Čiže tieto oblaky sú vytvorené z vrstiev, ale tie nemusíme vždy spozorovať. Zvyčajne vytvárajú len pochmúrnu, nevýraznú sivú oblohu.

Oblaky Cumulus, takzvané baránky vznášajúce sa na letnej oblohe. Tieto malé, biele obláčiky, sú zvesťou dobrého počasia, ale nie všetky prinášajú pekné počasie. Keď rastú, alebo vyvíjajú sa ďalej a ďalej , môžu sa premeniť Cumulonimbus. Sú to oblaky prinášajúce dážď, krupobitie a sneh. Často ich sprevádza hromobitie, ba niekedy aj tornáda. Takéto oblaky vznikajú, keď atmosféra obsahuje menej vody a vzduch stúpa rýchlejšie nahor. Preto mávajú karfiolovitý tvar. Patrí sem Cumulus a Cumulonimbus.

Na tomto obrázku môžeme pekne vidieť výškové rozloženie jednotlivých druhov oblakov. Ich názvy sú uvedené v skratkách, ktoré sú zapísané v tabuľke pod obrázkom.

skupina	druh			Výška (km)
skupina	Slovenský názov	Latinský názov	skratka	Spodná hranica	Vrchná hranica
Vysoké oblaky	Riasa	Cirrus	Ci	4 - 10	13 - 16
	Riasová kopa	Cirrocumulus	Cc	6 - 8	13-16
	Riasová sloha	Cirrostratus	Cs	7 - 8	13 - 16
Stredné oblaky	Vyvýšená kopa	Altocumulus	Ac	2,5 - 5	5 - 6
Stredné oblaky	Vysoká sloha	Altostratus	As	2,5 - 5	5 - 6
Nízke oblaky	Dažďová sloha	Nimbostratus	Ns	0,1 - 2,0	6 - 8
	Slohová kopa	Stratocumulus	Sc	0,2 - 2,5	2,5
	Sloha	Stratus	St	0,05 - 0,6	1 - 2,5
Oblaky vertikálneho vývoja	Kopa	Cumulus	Cu	0,3 - 2,5	6 - 8
Oblaky vertikálneho vývoja	Búrková kopa	Cumulonimbus	Cb	0,6 - 2,0	8 - 12

VYSOKÉ OBLAKY

Takže teraz začneme pekne po poriadku od vysokých oblakov. Medzi vysoké oblaky patrí Cirrus, Cirrocumulus a Cirrostratus. Všetky tieto oblaky sa nachádzajú vo výške od 4 -16 metrov nad zemou. Tieto oblaky typu Cirrus (všetky riasovité oblaky) vznikajú z veľmi suchého vzduchu. Tieto oblaky bývajú často znakom zhoršenia počasia. Často vytvárajú vrstvu oblačnosti, ktorá zväčša so sebou prináša aj zrážky.

Cirrus (riasy)

Nazývajú sa aj kobylími chvostami.

Tvoria sa na miestach teplých frontov, kde sa teplý vzduch dvíha nahor na studený vzduch. Pri tomto veľkom výstupe až do vrchných vrstiev troposféry, kde je najchladnejšie, sa vzduch ochladzuje až natoľko, že vodná para obsiahnutá v ňom zosublimuje a premení sa na drobné kryštáliky ľadu. Majú malú hustotu, preto tvoria jemné celkom biele oblaky s vláknitou štruktúrou. Nemajú tieň a cez ich malú hrúbku, čo asi 100 až 500 metrov s malou hustotou ľahko uvidíme Slnko aj mesiac. Keď mesiac,

alebo slnko presvitajúce cez ich vrstvu, má okolo seba vytvorenú badateľnú žiaru, ktorá ich obkolesuje, je tu veľká pravdepodobnosť, že sa v najbližšom čase vyskytnú na danom mieste zrážky. Oblak Cirrus sa často po ich vzniku premieňajú do ďalších foriem, najčastejšie sa transformujú do riasových slôh- Cirrostratus, čo naznačuje zhoršenie počasia. A však typickým predpovedateľom zmeny počasia je riasa háčikovitého tvaru, Cirrus uncinus (Ci unc). Býva popred pred teplým frontom, predchádza ho o 800 až 900 kilometrov.

Cirrocumulus (riasové kopy)

Tieto oblaky vyzerajú ako drobné baránky, alebo

vytvárajú na oblohe iné vzory. Niekedy sú uložené v skupinách, alebo radoch, inokedy mávajú tvar drobných vĺn. Tvoria sa v hornej vrstve troposféry, a to dôsledkom pôsobenia vlnitých a konvektívnych pohybov vzduchu. Ich hrúbka je tiež veľmi malá 200 až 400 metrov. Slnko aj mesiac cez ne ľahko presvitajú, pričom okraje oblakov ostro irisujú, teda získavajú perleťový odraz. Najčastejšie sprevádzajú studené fronty. Preto viac menej vždy prinášajú nestále počasie. Preto aj ich prítomnosť na oblohe nasvedčuje vratkej rovnováhy v horných častiach troposféry. Do tohto druhu sa zaraďujú aj kondenzačné pásy, alebo kondenzačné stopy nazývané aj Cirrocumulus tractus (Cc trac). Tvoria sa za lietadlami,

lietajúcimi vo vysokých výškach, pričom ich motory uvoľňujú do studeného vzduchu vodnú paru, ktorá kondenzuje a mrzne.

Cirrostratus (riasové slohy)

Utvárajú biele závoje, cez ktoré tiež môžeme vidieť obrysy Slnka a Mesiaca. Na oblohe vytvárajú jednoliaty biely povlak. Vznikajú pri adiabatickom ochladzovaní vzduchu vystupujúceho do vrchnej časti troposféry po frontálnych plochách. Tieto oblaky priamo súvisia s teplým frontom, ale sú aj oznamovateľmi vlhkého

počasia alebo jeho blízkeho zhoršenia. Sú tvorené drobnými kryštálikmi ľadu. Ich hrúbka je už dostatočná, dosahuje od niekoľko sto kilometrov do niekoľkých kilometrov. Tieto oblaky sprevádza „halo“. Je to nie častý, zaujímavý jav, keď sa v okolí Slnka vytvorí biely kruh.

STREDNÉ OBLAKY

Patrí sem Altostratus a Altocumulus. Obidva druhy oblakov zvestujú prichádzajúce zrážky. Čomu nasvedčuje aj ich sivasté sfarbenie. Obyčajne zakrývajú značnú časť oblohy. Nachádzajú sa vo výške od 2,5 do 6 metrov.

Altocumulus (vyvýšené kopy)

Nachádzajú sa výške od 2,5 metra až do 6 metrov. Skladajú sa prevažne z prechladených kvapiek vody, v ktorých sa občasne nachádzajú kryštáliky ľadu. Ich prítomnosť značí o veľkej vratkosti

nachádzajúcej sa vo vrchných vrstvách troposféry, čo naznačuje blízky príchod búrky približne o 2 až 3 hodiny. Z týchto oblakov však neprší, iba občas z nich padajú ojedinelé kvapky. Vytvárajú takzvané veľké baránky, vyzerajú ako sploštené guľôčky bielych, sivých mrakov. Ich okraje majú často perleťový lesk, irisujú. Niekedy vznikajú pozdĺž vysoko umiestnených inverzných vrstiev, alebo na málo naklonených plochách frontu a to následkom vlnivých pohybov vzduchu. Alebo následkom vzniku konvektívnych prúdov, nad 2000 metrov. Vznikajú aj pri vlnivých pohyboch, ktoré sú podmienené prítomnosťou hôr, tento oblak sa presnejšie nazýva Altocumulus lent. Ale aj pri rozpade silne prevýšených kôp- všetky oblaky typu Cumulus.

Altocumulus translucidus (Ac trans) je presviecovaný typ týchto oblakov, naopak hustým oblakom je Altocumulus opacus (Ac op), často tvorí hustú masu oblakov cez ktorú slnko nie je vidno. Šošovkovitý tvar má oblak Altocumulus lenticularis (Ac lent) a vežičkovitý tvar má zase Altocumulus castellanus (Ac cast), tvorí ho vrstva oblakov Altocumulus z ktorých vyrážajú jednotlivé vežičky. Toto sú veľmi významné druhy oblakov tohto typu.

Altostratus (vysoké slohy)

Tieto vysoké slohy čiastočne pripomínajú oblaky druhu Cirrostratus. Jedným rozdielom je, že pri oblakoch Altostratus sa nevyskytuje jav halo. Cez Altostratus Slnko aj Mesiac presvitajú ako cez matné sklo. Preto tiene od nich vrhajúce na predmety sú veľmi nevýrazné, alebo ani nie sú. Na oblohe vytvárajú tenkú vláknitú alebo prúžkovanú záclonu sivej, alebo svetlobelasej farby. Ich hrúbka sa pohybuje od 1 do 2 kilometrov. Pri tomto druhu rozoznávame niekoľko obmien, najvýznamnejšie sú Altostratus translucidus (takzvaný tenký Altostratus), ktorý sa podobá oblakom Cirrostratus, teda je presvitajúci. A Altostratus opacus, čo je hustý Autostratus, tvorí hustú záclonu hustých sivých oblakov, cez ktorú

Slnko nepresvitá. Obidve obmeny tohto druhu sa vo svojich horných častiach skladajú z kryštálikov ľadu. Ich spodná časť je tvorená tiež kryštálikmi, ale aj prechladenými kvapôčkami vody a najnižšie časti zo snehových hviezdic, ale iba ak je teplota nižšia ako 0C°. V lete sa obyčajne zrážky z týchto oblakov vyparujú a preto zrážky z nich padajú len v zime a to v podobe drobného snehu.

NÍZKE OBLAKY

Nachádzajú sa veľmi blízko pri zemi, vo veľmi malých výškach od 500 metrov. V týchto výškach vznikajú oblaky ako Stratus, Stratocumulus a aj Nimbostratus.

Stratus (slohy)

Vzniká najnižšie v podobe hmly, avšak nedosahuje zemského povrchu. Tieto oblaky vznikajú počas príchodu teplých vzduchových hmôt na chladné

podložie, keď sa v nočných hodinách ako dôsledok vyparovania zrážok schladia spodné vrstvy ovzdušia. V lete ich tvoria drobné kvapôčky a v zime prechladené kvapôčky a kryštáliky ľadu. Ich hrúbka sa pohybuje medzi 200- 800 metrov.

Stratocumulus (slohové kopy)

Sú to asi najbežnejšie oblaky. Vytvárajú zväčša nízku sivú alebo bielu vrstvu. Sú často guľaté, ale vytvárajú aj pravidelné vzory.

Zhlukujú sa ale aj sa rýchlo rozpadávajú a presvecuje nimi Slnko. Tvorené sú kvapôčkami vody. Dosahujú hrúbku 200- 800 metrov. Vznikajú na úrovni nižšej ako 2000 metrov a to pozdĺž inverzných vrstiev za pričinenia vlnivých pohybov vzduchu, alebo vlnivými pohybmi vzniknutými terénnymi vyvýšeninami, alebo ešte vznikajú rozpadom kopovitých oblakov (Cirrocumulus, Altocumulus, Stratocumulus, Cumulonimbus).

Nimbostratus (dažďová sloha)

Sú to oblaky nesúce množstvo dlhotrvajúcich zrážok a ich základne sa nachádzajú vo výškach od 100 do 1000 metrov a sú hrubé 2 až 3 kilometre. Nimbostratus je typický pre teplé fronty. Pokrývajú celú oblohu. Tvoria ich prechladené kvapôčky a kryštáliky ľadu.

OBLAKY VERTIKÁLNEHO VÝVOJA

Základne takýchto oblakov ležia v úrovniach nízkych oblakov, ale ich vrchné časti môžu siahať značne vyššie do vyšších poschodí. Ich ploché základne mávajú tmavosivú farbu, na rozdiel od ich vrcholov, ktoré bývajú snehovo bielej farby. Celkovo majú vypuklé a zaoblené tvary a typická je pre nich kompaktná stavba. Patria sem dva druhy, Cumulus a Cumulonimbus.

Cumulus (kopy)

Cumulus kopovitý oblak sa delí na štyri druhy. Cumulus fractus (Cu fr) vtedy sa nám na oblohe predstavujú oblaky v podobe potrhaných chumáčov bielej farby- sú to útržky kopovitých oblakov. Z neho sa ďalej vytvára

ďalší druh, ktorým je Cumulus humilis, ktorý má plochý kopovitý tvar a je bielej farby. Vzniká väčšinou pri peknom počasí a preto sa aj nazýva „oblakom pekného počasia“. Tento druh oblaku obyčajne vzniká v dopoludňajších hodinách, na poludnie dozrejú a večer zanikajú. Tieto oblaky vyhľadávajú bezmotorový letci na vetroňoch. Pričom využívajú konvektívne výstupné prúdy, pomocou ktorých dosahujú veľké výšky. Pri dostatočne veľkej konvekcii sa tento oblak môže ďalej vyvíjať na Cumulus congestus. Tieto mračná sa zlievajú dokopy a vytvárajú veľké komplexi. Ďaľším vývojovým člankom je práve ďalší typ oblakov vertikálneho vývoja, Cumulunimbus.

Cumulonimbus (búrkové kopy)

Ako nám už slovenský názov napovedá, cumulonimbus je tvorený mohutnými búrkovými oblakmi. Mávajú hrúbku 4- 6 kilometrov, niekedy môžu presahovať aj omnoho viac. Sú tvorené v hornej časti z kryštálikov ľadu a z prechladenýck kvapôčok vody, v spodnej časti z kvapiek vody, zo snehových hviezdic a občasne aj zo zrniek ľadovca a krúp. Spodná časť vytvára zvädča tmavú dosku a vyvýšená horná časť býva snehobielej farby. Delíme ich na dva nasledujúce druhy, Cumulonimbus calvus (Cb calv) a Cumulonimbus capillatus (Cu cap). Príznačné pre cumulonimbus je silný vertikálny rast, vieme ho zahliadnuť už na horizonte a môžeme očakávať príchod silných prehánkových zrážok.

Menu

Fyzika